Tokajská oblasť
Tokajská vinohradnícka oblasť sa rozprestiera na juhozápadných výbežkoch Zemplínskych vrchov. Na naše územie zasahuje z Maďarska a svojou výmerou 907 ha je najmenšou vinohradníckou oblasťou nie len na Slovensku, ale i vo svete. Zároveň je jednou z piatich oblastí sveta, kde je možné dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín.
Tokajská vinohradnícka oblasť leží v katastri siedmych obcí trebišovského okresu: Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. V tejto oblasti sa vyrába víno z odrôd Lipovina, Furmint a Muškát žltý.
Vinohradnícka oblasť Tokaj na Slovensku je definovaná ako uzavretá vinohradnícka oblasť a zákonom je delilimtovaných 907 ha.
Tokajské vinohradnícke hony môžu byť využívané len ako vinice a smú v nich byť vysadené len uznané odrody viniča: Lipovina, Furmint, Muškát žltý a Zeta.
Pred samotným zberom musí byť víno prihlásené na kontrolnom ústave, z dôvodu osvedčenia jeho pôvodu, množstva, cukornatosti a zdravotného stavu.
Hrozno na výrobu tokajského vína musí byť zdravé, nepoškodené, výlučne z odrôd ustanovených týmto zákonom a vypestovaných len na tokajských vinohradníckych honoch.
Zamestnanec kontrolného ústavu posúdi hrozno na účely výroby tokajských vín v deň jeho zberu. Na základe tohto posudku vydá kontrolný ústav osvedčenie o hrozne, ktoré obsahuje
1. názov vinohradníckej obce, vinohradníckeho honu a registračné číslo vinohradu, v ktorom sa hrozno vypestovalo,
2. odrodu viniča,
3. množstvo, cukornatosť a vyhlásenie o zdravotnej neškodnosti hrozna,
4. odhadnutý hmotnostný podiel cibéb.
Výnos hrozna z jedného hektára vinohradu, z ktorého sa má vyrobiť tokajské víno, nesmie presiahnuť 9 500 kg; túto skutočnosť skontroluje zamestnanec kontrolného ústavu pri osvedčovaní hrozna. Ak vinohradník prekročí najvyšší hektárový výnos, musí celé množstvo úrody z vinárskeho roku uviesť na trh pod označením stolové víno.
História tokajskej oblasti
S pestovaním viniča v tokajskej vinohradníckej oblasti sa stretávame už v časoch Rímskej ríše. Po jej úpadku pokračovali v tradícii Slovania. V tomto období vzniklo aj pomenovanie oblasti, ktoré vzniklo odvodením od slova stokaj, čo označovalo sútok dvoch riek – Bodrog a Tisa.
Na rozvoj oblasti mal veľký vplyv vpád Tatárov, ktorí tento kraj vyľudnili a vinohrady zničili. O znovuzrodenie sa zaslúžil kráľ Bélla IV., ktorý kraj kolonizoval talianskými osadníkmi z oblasti Bari a Formini. Tí mali bohaté skúsenosti a priniesli so sebou i novú odrodu Furmint, ktora sa stala základom pre výrobu tokajského vína.
Turecký vpád so sebou priniesol i nové technologické postupy výroby vín. Počas obliehania oblasti Tureckým panstvom boli vinári nútení budovať tokajské pivnice v tufoch. Tie boli pôvodne postavené ako úkryty pred lúpežnými vojskami a nájazdmi Turkov. Ako sa postupom času zistilo, práve dozrievanie vína v pivniciach sa prejavilo na jeho chuti a kvalite.
Prvá písomná zmienka o tokajských výberoch pochádza z roku 1560. Práve v tomto období sa v latinsko – maďarskom slovníku Fabricia Balázsa objavuje pomenovanie cibéby. Ide o scvrknuté bobule hrozna, ktoré sa v priaznivých ročníkoch tvoria v strapcoch tokajských odrôd Furmint, Lipovina a Muškát žltý napadnutých ušľachtilou formou plesne Botrytis cinerea persoon.
V roku 1924 bola v Malej Tŕni založená Štátna výskumná stanica, na základe ktorej výsledkov bol vydaný zákon Slovenskej národnej rady zo dňa 6. marca 1959 „O rozvoji tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku.
Tokajské víno
Pestovanie viniča a výroba vína v tokajskej vinohradníckej oblasti sa traduje už stáročia. Tokajské víno je jedným z prírodne sladkých vín. Zaraľuje sa to kategórie žltých prírodných vín. Vplyv na charakter a celkovú kvalitu má kvalita vstupnej suroviny, skladba odrôd, technológia vároby, ale i prírodné podmienky. Víno má charakteristickú chlebovú príchuť, ktorú dodáva prítomnosť kyslíka v priebehu zrenia hrozna i vína.
Prvý tokajský výber vyrobil v roku 1650 kalvínsky kňaz Laczko Maté pôvodom zo Sepše (dnešná Moldava nad Bodvou). Prekvapil ním na Veľkú noc manželku svojho zemepána Zuzanu Lorantffyovú. Tej tokajský výber tak zachutil, že ho prikázala vyrábať v čo najväčších množstvách „pre potešenie tela i duše“.
Od tohto okamihu už udalosti nabrali rýchly spád. V roku 1655 bol vydaný prvý zákon o tokajskej oblasti, v ktorom sa nariaďovalo povinné vyberanie cibéb zo strapcov hrozna. Tým bol aj z právneho hľadiska položený základný kameň výroby tokajských výberových vín. Z toho vyplýva výsledok, že podstata výroby tokajských vín spočíva v prvom rade v technológii a až potom nasledujú klimatické a pôdne podmienky. V roku 1893 bol vydaný prvý zákon na ochranu tokajských vín, ktorým bolo zakázané falšovanie tokajského vína.
Pri výrobe tokajského vína sú stanovené prísne predpisy. Hrozno musí byť iba z odrôd furmint, lipovina a muškát žltý, prípadne zeta. Hrozno musí pochádzať zo siedmych tokajských obcí a len z registrovaných vinohradov. Množstvo, cukornatosť a zdravotný stav hrozna musí osvedčiť pracovník kontrolného ústavu v deň jeho zberu. Na základe jeho posudku vydá kontrolný úrad uznávací list, v ktorom je uvedený názov vinohradníckej obce, honu, a registračné číslo vinohradu; odroda viniča; množstvo, cukornatosť a vyhlásenie o zdravotnom stave hrozna.
Víno vyrobené v Tokajskej vinohradníckej oblasti sa člení na:
1. akostné víno pochádzajúce z vinohradníckej oblasti Tokaj
2. tokajské víno
1. Akostné víno pochádzajúce z vinohradníckej oblasti
Tokajský Furmint – víno vyrobené alkoholovým kvasením hrozna odrody Furmint s prímesou hrozna odrôd Lipovina a Muškát žltý, spolu najviac 15%, vypestovaných vo vinohradníckej oblasti Tokaj a bolo osvedčené a zatriedené kontrolným ústavom.
Tokajská Lipovina – víno vyrobené alkoholovým kvasením hrozna odrody Lipovina s prímesou hrozna odrôd Furmint a Muškát žltý, spolu najviac 15%, vypestovaných vo vinohradníckej oblasti Tokaj a bolo osvedčené a zatriedené kontrolným ústavom.
Tokajský Muškát žltý – víno vyrobené alkoholovým kvasením hrozna odrody Muškát žltý s prímesou hrozna odrôd Furmint a Lipovina, spolu najviac 15%, vypestovaných vo vinohradníckej oblasti Tokaj a bolo osvedčené a zatriedené kontrolným ústavom.
Na akostné vína pochádzajúce z vinohradníckej oblasti Tokaj sa vzťahujú zákonné pravidlá pre akostné vína z ohraničenej vinohradníckej oblasti.
2. Tokajské víno – „Vinum regum, rex vinorum“ (Víno kráľov, kráľ vín)
Tokajské víno je víno s označením pôvodu, ktoré z dôvodu špecifického spôsobu výroby a osobitných pôdno-klimatických podmienok spĺňa podmienky na používanie osobitného označenia:
Tokajské samorodné suché – vyrába sa alkoholovým kvasením z hrozna tokajských odrôd, ak nie sú priaznivé podmienky na hromadnú tvorbu cibéb. Vyrábané v ročníkoch nepriaznivých na tvorbu cibéb, alebo z hrozna, z ktorého strapcov boli vopred povyberané cibéby na výrobu tokajských výberových vín. Hrozno musí mať cukornatosť najmenej 21o NM. Vyrobené víno má obsah zvyškového prírodného cukru do 10g/l,
Tokajské samorodné sladké – vyrábané z hrozna s čiastočným podielom cibéb, ktoré sa z hrozna nevyberajú a spracúvajú sa spolu s ostatným hroznom, ktoré musí mať cukornatosť najmenej 24o NM. Víno má obsah prírodného cukru nad 10 g/l
Tokajské samorodné suché a sladké možno do obehu uvádzať najskôr po dvoch rokoch vyzrievania, z toho aspoň jeden rok v drevených sudoch.
Tokajský výber 3, 4, 5, 6-putňový
vyrábajú sa alkoholovým kvasením po zaliatí cibéb muštom s cukornatosťou najmenej 21° NM z vinohradníckej oblasti Tokaj, alebo vínom rovnakej kvality a rovnakého ročníka pochádzajúceho z vinohradníckej oblasti Tokaj. Podľa množstva pridaných cibéb sa tokajský výber člení na trojputňový až šesťputňový. Tokajské výbery vyzrievajú najmenej tri roky, z toho najmenej dva roky v drevených sudoch.
Tokajská výberová esencia – víno získané alkoholovým kvasením cibéb. Pri zbere sa vyberajú zvlášť bobule hrozna, ktoré sa hneď po spracovaní zalejú muštom, pochádzajúcim z definovaného vinohradu vinohradníckej oblasti Tokaj alebo tokajským vínom totožného ročníka, ktoré obsahuje aspoň 180 g/l prírodného cukru a 45 g/l bezcukorného extraktu. Dozrieva najmenej tri roky, z toho aspoň dva roky v drevenom sude.
Tokajská esencia – nektár – víno získané pomalým kvasením samotoku, ktorý sa získa zo zvlášť vyberaných cibéb. Esencia obsahuje aspoň 450 g/l prírodného cukru a 50 g/l bezcukorného extraktu. Dozrieva najmenej tri roky, z toho aspoň dva roky v drevenom sude.
Tokajský mášláš – víno vyrobené alkoholovým kvasením naliateho muštu alebo vína totožného ročníka, pochádzajúceho z vinohradníckej oblasti Tokaj, na kvasničné kaly tokajského samorodného alebo tokajského výberu. Dozrieva najmenej dva roky, z toho aspoň jeden rok v drevenom sude.
Tokajský fordítáš – víno vyrobené alkoholovým kvasením naliateho muštu alebo vína totožného ročníka, pochádzajúceho z vinohradníckej oblasti Tokaj, na matolinové výlisky z cibéb. Dozrieva najmenej dva roky, z toho aspoň jeden rok v drevenom sude.
Kam na Tokaji
Obdivujte krásy Tokaja, peši, na bicykli, z koňského chrbta, alebo autom.
